Rastlinstvo, živočíšstvo a ochrana prírody na Slovensku

V súčasnosti v SR máme 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí (CHKO), národné prírodné rezervácie, prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, prírodné pamiatky, chránené prírodné areály.

Národné parky Slovenska:
Tatranský NP
Pieninský NP
NP Nízke Tatry
NP Slovenský raj
NP Malá Fatra
NP Poloniny
NP Muránska planina
NP Slovenský kras
NP Veľká Fatra

Chránené krajinné oblasti
Vihorlat
Malé Karpaty
Východné Karpaty
Horná Orava
Biele Karpaty
Štiavnické vrchy
Poľana
Kysuce
Ponitrie
Záhorie
Strážovské vrchy
Cerová vrchovina
Latorica
Dunajské luhy



Pôvodné pralesy s charakterom pralesa: Pavda (Veľká Fatra), Skalná Alpa (Veľká Fatra), Ďumbier (Nízke Tatry), Turková (Nízke Tatry), Nefcerka (Vysoké Tatry), Veľká stonožka (Muránska planina), Dobročský prales a Klenovský vepor (Veporské vrchy)
Endemit: rastlina alebo živočích, ktoré sa prirodzene vyskytujú len na 1 mieste na Zemi. Karpatské endemity: lykovec muránsky, poniklec slovenský, lomikameň trváci, ometlina smutná

glaciálny relikt: rastliny a živočíchy, ktoré sa po ustúpení ľadovej doby zachovali vo vyšších nadmorských výškach( limba, dryádka osemlístková, kamzík, svišť, tetrov)

výškové stupne rastlinstva podľa učebnice :)

Opakovanie na písomku Slovensko I.

1. Ktoré činitele ovplyvňujú charakter podnebia Slovenska?
2. Čo je teplotný gradient a ako sa prejavuje?
3. Vymenuj klimatické oblasti a zaraď do nich mestá-Bratislava, Nitra, Poprad, Košice
4. Kedy a kde bolo namerané teplotné maximum a minimum v SR?
5. Vymenuj prítoky rieky Váh.
6. Aký režim odtoku majú Váh,Ipeľ, Hron?
7. Ako vznikli plesá, vymenuj 3.
8. Uveď príklad na hradené jazero
9. Na ktorej rieke leží Oravská priehrada, Palcmanská Maša, Starina, Zemplínska Šírava?
10. Na ktorej rieke Slovenska je postavených najviac priehrad?
11. Vymenuj 3 minerálne pramene a 3 kúpele
12. Ktoré pôdne typy SR sú najúrodnejšie?
13. Ktoré pôdne typy vznikli v zaplavovaných územiach?
14. Čo je glaciálny relikt+ 2 príklady
15. Čo je endemit+ 2 príklady
16. Ktorý výškový stupeň bol odlesnený a je využívaný na poľnohospodárstvo?
17. V akej výške je u nás horná hranica lesa?
18. Vymenuj národné parky SR
19. Aké iné stupne ochrany poznáme?
20. Vymenuj CHKO.

otázky slúžia na opakovanie, nezaručujem, že presne tieto budú na písomke.

Grécko

Rozloha:131 957 km2

Počet obyv.: 10 760 136 (2011)

Zriadenie: parlamentná republika

Hlavné mesto: Atény (3,6 mil)

Susediace krajiny: Albánsko, Bulharsko, Turecko, Macedónsko

Najvyšší bod: Olymp 2 917 m

Najnižší bod: Stredozemné more 0 m n.m.

Časti : Peloponéz, Stredné Grécko, Evia- Skyros, Tesália- Sporady, Epirus, ostrovy Iónskeho mora, Makedónia- Thassos, Trákia, ostrovy SV Egejského mora,Dodekanéz, Kyklady, Kréta

Mníšska republika Athos

HDP: 29 600 USD/ob.

FG charakteristika

Prevažnú časť tvoria pohoria, prevažne vápencové

Pohorie Pindos, Belasica, Pirin a Rodopy, Othrys,

Nížina Thesália, popri riekach

Rieky: Aliákmon, Marica,  Axios (Vardar), Strymon (Struma), Nestos, početné jazerá- Prespanské

Veľmi členité pobrežie, polostrovy: Peloponez, Chalkidiki,   viac ako 2000 ostrovov, osídlených len 200, Kréta, Thasos, Limnos, Lesbos,  Chios, Samos, Rodos, Severné a Južné Sporady (Dodekanesos), Kyklady, Iónske ostrovy (Zakyntos, Korfu, Levkas)

Seizmicky aktívna oblasť (nasúvanie litosferických dosiek), sopka Santorini

Stredomorská klíma, , suché horúce vetry z Afriky- meltemi, bóra prináša sneh

Xerofilné rastlinstvo. Macchie, olivy, citrusy,dub, myrta, v horách aj medveď, vlk

Nerastné suroviny: lignit, ropa, železná ruda, bauxit, nikel, zinok, olovo, mramor

Spoločnosť

Natalita: 9,21 na 1000 ob.

Mortalita: 10,7na 1000 ob.

Prepdroduktívna: 14.2%, produktívna: 66.2% , poproduktívna: 19.6%

Národnostná štruktúra: Gréci 99 %

Vierovyznanie: gréci ortodoxní 98%, moslimovia 1,3 %

Urbanizácia 61 %

Atény, Thesaloniki (Solún), Pátra, Pireus

Hospodárstvo

Pšenica, jačmeň, kukurica, vinič, hrozno, hrozienka, orechy, víno, olivy, paradajky, tabak, citrusy

Potravinársky priemysel (tabakový, spracovanie olív), textilný, lodiarsky, chemický

Využívanie alternatívnych zdrojov energie

Cestovný ruch

Atény :Akropola -Partenón, chrám Erechteión, chrám Atény Niké, Propileje, divadlo Odeón Herodesa z Atiky a Staré Dionýzovské divadlo. Pod Akropolou ležia štvrte Plaka a Monastiraki, Agora, Kerameikos, Rímske fórum a Diov chrám na Olympii.

Kréta – hlavné mesto: Heraklion, minojská kultúra- Knososký palác

Hora Athos-Leží na severovýchode krajiny, je centrom kláštorného života ortodoxnej cirkvi Na úbočiach tu žije spoločenstvo 21 kláštorov, ktoré reprezentu-jú rozličné vetvy ortodoxného kresťanstva. Od 11. storočia na svätú horu nie je dovolené vstúpiť ženám

Ostrovy: Zakyntos , Santorini

typické jedlá: horiatiki (grécky šalát), moussaka, bakava, ouzo, tsatsiki

Osobnosti: Maria Callas, Jenifer Aniston, Melina Kanakarides, Aristoteles Onassis,(http://www.hellenism.net/cgi-bin/display_celeb.html)

HDP: 29 600 USD/ob.

Opakovanie na písomku z regionálky I.

1. Na aké časti sa delí ČR?
2. Vymenuj 3 najväčšie mestá v ČR
3. Ktoré odvetvia potravinárskeho priemyslu v ČR považuješ za najznámejšie
4. Čím sa vymyká náboženská štruktúra ČR priemeru Európy?
5. Aký typ hraníc prevláda v ČR a čím je tvorený?
6. Vymenuj najvýznamnejšie rieky Maďarska
7. Čo je pusta?
8. Ktorá vinohradnícka oblasť Maďarska je najznámejšia?
9. Vymenuj významné centrá cestovného ruchu v Maďarsku
10. Aké je štátne zriadenie Švajčiarska?
11. Čo by si ako podnikateľ zo Švajčiarska najradšej dovážal, aby si dobre zarobil?
12. Ktorými jazykmi môžeš komunikovať vo švajčiarskych úradoch?
13. S ktorými štátmi susedí Rakúsko?
14. Ktoré zdroje energie Rakúsko nevyužíva?
15. V akom rakúskom pohorí sa najviac lyžuje?
16. Vymenuj najväčšie nemecké automobilky
17. Ktorý politik Nemecka je v súčasnosti najznámejší?
18. Z ktorého štátu je v Nemecku najviac prisťahovalcov?
19. Ktoré 3 miesta by si chcela/a navštítiť v Poľsku
20. Ktorá náboženská skupina je majoritná v Poľsku?
21. Ktorá oblasť Poľska je priemyselne najrozvinutejšia?
22. Ktorá rieka vytvára hranicu s Nemeckom a Poľskom?
23. Aké štátne zriadenie je v štátoch Beneluxu?
24. Čo sú to poldre?

Upozorňujem, že na teste môžu byť aj iné otázky, nestačí sa naučiť len odpovede na vyššie uvedené.

Nový projekt na regionálku II.

A keďže miláčikovia neustále sa ktosi kŕmi mám pre vás prémiový projekt č. 2- kulinárske špeciality Európy- spôsob výroby a lokalita (bryndza, parmská šunka, šampanské, škótska whisky a podobne).
Zas práca pre 2 kusy. Mená dúfam nájdem v komentári :)

Nový projekt na regionálku I.

Milí moji,

pri počúvaní U2 a spol v rokenrolovej sieni slávy (tu) som si uvedomila, že naše hodiny by mohli byť veselšie.

Preto ponúkam projekt: Hudobné hviedzy v Európe. Vašou úlohou bude zmapovať najvýznamnejšie skupiny a hudobníkov v jednotlivých štátoch. Robota kľudne pre 2 dvoch ľudí...Hláste sa, čiže napíšte svoje meno dole do komentára :)

Ako vzniká dúha

Vari odjakživa sa ľudia snažili vysvetliť vznik a podstatu dúhy. Predvedecké vysvetlenia boli rôzne: pre niektoré národy sa dúha stala znamením nádeje a zmierenia, pre iné symbolom démonických síl. Napríklad podľa Biblie je dúha symbolom Božej dohody s ľuďmi o tom, že už nikdy nedôjde k zhubnej potope. Celkom opačne hodnotia dúhu niektoré kmene na Barme. Podľa nich tento nezvyčajný úkaz predstavuje nebezpečné démonické sily, ktoré môžu pohltiť ľudskú dušu. Ani u príslušníkov afrického kmeňa Zuluov nie je dúha vítaná. Pre niektorých Laponcov zasa oblúk dúhy stelesňuje boha hromu, ktorý miesto šípov strieľa blesky. Od Aristotela po Descarta O jedno z prvých takmer vedeckých vysvetlení sa v staroveku pokúsil grécky učenec Aristoteles (384 – 322 pred n. l.), keď vysvetľoval dúhu ako odraz slnečných lúčov od dažďového mraku. Prvé vedecké vysvetlenie dúhy na princípoch geometrickej optiky poskytol francúzsky učenec René Descartes (1596 – 1650), ktorý objavil zákon lomu svetla.

Svetlo a tri druhy prostredí

Descartes rozdelil prostredie z hľadiska jeho vplyvu na prechod svetla na tri druhy:

1. Priezračné prostredie, ako napríklad vzduch, ktoré zjavne neovplyvňuje prechod svetla – svetelné lúče nemenia smer, farbu ani intenzitu.

2. Priesvitné prostredie, ktoré časť svetelných lúčov odráža, ako keby na hladine rieky, jazera či mora plávalo nesmierne množstvo zrkadielok. Druhú časť lúčov však voda prepúšťa, pričom ich láme. Palička ponorená do vody vyzerá, akoby bola zlomená v mieste, kde vchádza pod hladinu. Takéto priesvitné prostredie je oproti priezračnému prostrediu opticky hustejšie.

3. Nepriesvitné prostredie – sú to predmety, ktoré neprepúšťajú žiadne svetlo. Podstatu dúhy, jej hlavné črty, môžeme vysvetliť na základe lomu a odrazu svetla.

Odraz svetla

Svetelné lúče pri dopade na vodnú hladinu sa od nej odrážajú pod rovnakým uhlom, pod akým na ňu dopadli, ale do opačného polpriestoru. Časť lúčov však preniká do vody, a preto je odrazené svetlo o čosi slabšie. Descartes odraz svetla pripodobnil k odrazu loptičky.

Lom svetla

René Descartes pred vyše 400 rokmi zistil, že svetelné lúče pri prechode z prostredia opticky redšieho do prostredia opticky hustejšieho sa lámu, a to ku kolmici. Prechod svetla kvapkou vody Všetci vieme, že dúha vzniká najčastejšie vtedy, keď slniečko svieti na dážď alebo na vodnú hmlu pri polievaní, či na vodopád. Descartes ponúkol vysvetlenie, že dúha vlastne vzniká pri lome a odraze svetelných lúčov na veľkom množstve kvapiek vody. Kvapôčky vody, ktoré sa vznášajú vo vzduchu a na ktorých sa svetlo láme a odráža sa od nich tak, že vytvorí dúhu, sú malilinké – menšie ako 1 milimeter. Aby sme pochopili základný princíp dúhy, všimnime si, ako prechádza svetlo jednou kvapkou vody. Svetelný lúč v hornej polovici kvapky sa najprv láme (ku kolmici, pretože voda je hustejšia ako vzduch), potom sa na dolnej vnútornej stene kvapky jedna časť lúčov odrazí a druhá časť sa láme (od kolmice) a opúšťa kvapku. Tá časť lúčov, čo sa odrazila a putuje vnútrom kvapky, narazí na jej stenu a láme sa ku kolmici.

Prečo možno vidieť dve dúhy?

Lúče svetla vnikajú do kvapky v rôznych vzdialenostiach od osi kvapky, smerujúcej k Slnku. Keby sme púšťali jeden lúč po druhom v rôznych vzdialenostiach od osi, ukázalo by sa, že vystupujúce lúče sa najväčšmi sústredia okolo uhla 42°. Descartes to zistil jednak na základe presných výpočtov a jednak na základe pozorovaní prechodu svetla cez fľaše naplnené vodou. Výborným modelom je sklená guľa naplnená vodou. Preto primárnu (hlavnú) dúhu uvidíme vždy práve pod týmto uhlom. Dúhu nemožno vidieť, ak Slnko stojí nad obzorom vyššie ako 42°. Ak je slnko nízko nad obzorom, dúha vytvára vysoký oblúk, ak je Slnko vyššie nad obzorom, ale do 42°, dúha vytvára nižší oblúk.

Lúče svetla sa môžu vnútri kvapky odraziť viackrát a niektoré z nich budú viditeľné ako vedľajšia dúha. Lúče svetla môžu vstupovať do kvapky aj v jej spodnej časti, a to tak, že lúč sa najprv láme, odrazí sa od vnútornej steny kvapky prvý raz, potom sa odrazí druhý raz a napokon sa láme a vystupuje z kvapky. Dá sa vypočítať a overiť pokusmi, že najväčšie množstvo takýchto lúčov bude vystupovať pod uhlom približne 51°. Tieto lúče vytvoria tzv. sekundárnu (vedľajšiu) dúhu. Medzi dúhovým uhlom hlavnej dúhy (42°) a uhlom vedľajšej dúhy sa nachádza tmavý pás, ktorý sa nazýva Alexandrov pás, po gréckom filozofovi Alexandrovi z Afrodiziady, ktorý tento pás podrobne opísal v 2. storočí n. l.

Prečo je dúha kruhová?

Bežne pozorujeme dúhu ako oblúk. Jednou z najčastejších odpovedí na otázku, prečo má dúha kruhový tvar, býva odpoveď: lebo Zem je guľatá. A niekto by možno odpovedal, lebo Slnko je guľaté. Tieto odpovede nie sú správne. Veď keď pozorujeme dúhu nad malým vodopádom, sotva na jej tvar môže vplývať tvar Zeme. Správnou odpoveďou je: Dúha má tvar kruhového oblúka preto, lebo kvapka vody má tvar gule. Lúče svetla dopadajú na kvapku nielen v jednej rovine, ale vo všetkých rovinách, preto vidíme dúhu ako oblúk symetrický okolo osi, kam smeruje pozorovateľov tieň vrhaný Slnkom. Preto z vysokých kopcov či z lietadla vidíme dúhu ako uzavretý kruh.Prečo je dúha farebná? Otázku farebnosti dúhy Descartes nevedel vysvetliť. Toto sa podarilo až anglickému fyzikovi Isaacovi Newtonovi(1643 – 1727), ktorý dokázal pomocou rozkladu svetla pri jeho prechode cez sklený hranol, že biele svetlo sa skladá z farebných zložiek a že svetlo každej dúhovej farby má odlišný index lomu. To značí, že lúče vychádzajúce z dažďových kvapiek sa budú koncentrovať a vytvárať jednotlivé farby v mierne odlišných uhloch. Tým sa vysvetľujú farebné pásy dúhy. Červené svetlo sa láme najmenej, fialové najviac, preto sú krajnými farbami dúhy. Sekundárna dúha má poradie farieb opačné ako primárna, pretože vzniká na základe ešte jedného odrazu, kde sa poradie farieb obracia. Sekundárna dúha je vďaka tomuto odrazu oproti primárnej dúhe aj slabšia, pretože pri každom odraze sa "sila" svetla zoslabuje. Na dúhe sú pozorovateľné ešte iné javy, napríklad nadpočetné prúžky farieb a pod. Na vysvetlenie týchto čŕt dúhy už nestačí geometrická optika a je potrebné zohľadniť aj iné vlastnosti svetla.Čítajte viac: http://mozgovna.pravda.sk/preco-je-duha-farebna-a-preco-je-kruhova-dyy-/sk-mfach.asp?c=A090813_022742_sk-mfach_p34#ixzz1e5s6y1JN

Zákaz náboženských "prejavov"

Striktné oddelenie verejnej sféry od náboženstva sa považuje za jeden zo základných pilierov francúzskej republiky. Žiaci a študenti nesmú v školách nosiť žiadne viditeľné náboženské symboly. Kresťanské deti nemôžu mať na krku kríže, židovskí chlapci na hlavách jarmulky a moslimské dievčatá šatky. Za porušenie pravidiel im hrozí vylúčenie. Je to výsledok vyše storočného procesu sekularizácie, ktorá sa vo Francúzsku vyvíjala od revolúcie v roku 1789 do začiatku 20. storočia. Vyvrcholila zákonom o odluke cirkvi od štátu, ktorý prijalo francúzske Národné zhromaždenie presne pred 100 rokmi - 9. decembra 1905.

Tak ako v mnohých iných oblastiach aj pre odluku cirkvi od štátu mala zásadný význam Veľká francúzska revolúcia. Občianske práva sa vďaka nej prestali viazať na príslušnosť k štátnej, vo francúzskom prípade dovtedy katolíckej cirkvi. Plnoprávnymi občanmi sa stali už aj protestanti a židia, vyznanie sa stalo súkromnou záležitosťou, ktorú viac štát nemal právo kontrolovať.

Revolučná vláda dokonca v roku 1795 po prvýkrát deklarovala oddelenie štátu od cirkvi. Vývoj sa však zvrátil po nástupe Napoleona, ktorý v roku 1801 uzavrel so Svätou stolicou konkordát. Katolícka cirkev sa stala finančne závislou od štátu. Štatút uznávaného náboženstva cisár prisúdil aj kalvínom, luteránom a židom.

Ďalšou dôležitou etapou sekularizácie Francúzska bolo oddelenie náboženských sviatostí od úradných aktov. Prvý krok bol ešte v roku 1792 zavedenie občianskych matrík a sobášov, ktoré nahrádzali cirkevné krsty a svadby.

Celý proces sa urýchlil v období Tretej francúzskej republiky. V roku 1872 bol prijatý zákon, ktorý zo všetkých úradných dokumentov odstránil zmienky o vierovyznaní. Občiansky zákonník nariadil, že sobášu v kostole musí predchádzať obrad na radnici. Kňazovi, ktorý toto nariadenie porušil, hrozilo väzenie.

Ďalší významný krok bola aj sekularizácia cintorínov, ktoré boli dovtedy dôležitým sakrálnym symbolom. Zákonom sa zakázalo ich delenie na sektory podľa vierovyznania a zrušil sa tým ich náboženský charakter.

Štát odstraňoval staré a zavádzal nové symboly. V roku 1884 sa prestali parlamentné schôdze otvárať modlitbami, ktoré prosili o Božiu pomoc pre prácu poslancov. Obmedzovalo sa zvonenie, náboženské procesie potrebovali na schválenie trasy súhlas úradov. Štátnym sviatkom sa stal, naopak, 14. júl.

Sféra, o ktorú zvádzal štát s cirkvou najtuhší boj, bolo školstvo. Ani jedna strana sa ho nechcela vzdať. Cirkev sa však musela iba prizerať, ako štát ruší štátne teologické fakulty. V roku 1901 prišiel zákaz cirkevných reholí okrem tých, ktoré sa starali o chorých. Štát ukázal svoju silu aj tým, že v roku 1904 zakázal rádovým sestrám a bratom vyučovať na všetkých, aj cirkevných školách. V tom istom roku prerušilo Francúzsko s Vatikánom diplomatické styky.

Vývoj sa zavŕšil o rok neskôr. Parlament schválil návrh ministra školstva Jeana-Baptista Bienvenu-Martina a prijal zákon o odluke cirkvi od štátu. "Republika oficiálne neuznáva, ani nefinancuje, ani neprispieva na žiadne náboženstvo," znel jeho najznámejší článok. Štát tak prestal vymenovávať biskupov a prispievať na platy kňazov. Všetky kostoly a chrámy sa stali jeho majetkom, náboženským organizáciám ich dal na bohoslužobné účely do prenájmu.

Katolícka cirkev, ktorá zo dňa na deň stratila značnú časť svojho majetku, proti zákonu protestovala. Najmä na vidieku došlo k nepokojom, ktoré však postupne slabli. Cirkev bola vytlačená z verejného života a predovšetkým v mestách definitívne stratila s republikánsky a ľavicovo orientovanými masami kontakt.

So storočným odstupom už cirkev odluku vníma inak. Zákon jej udelil autonómiu a štát viac nemôže do jej záležitostí zasahovať. Musí tiež hradiť náklady na prevádzku a údržbu väčšiny kostolov, pretože podstatná časť z nich stála už pred rokom 1905.

Tento fakt je dnes tŕňom v oku moslimom, ktorých hlavná vlna sa vo Francúzsku usadila až v 60. rokoch 20. storočia, a tak si svoje mešity musia financovať z vlastných zdrojov.

Paradox je, že odluka neplatí na celom území republiky. Nevzťahuje sa na Alsasko-Lotrinsko, ktoré bolo v roku 1905 súčasťou Nemecka. Kňazov tu platí štát a biskupov vymenúva na návrh pápeža prezident. Štrasburská univerzita môže vďaka tejto výnimke vychovávať duchovných pre celé Francúzsko.

Čítajte viac: http://encyklopedia.sme.sk/c/2502892/odluka-cirkvi-od-statu-vo-francuzsku.html#ixzz1e5rLZJuX



Témou číslo jeden sa v Európe nestávajú len moslimské šatky ako prejavy viery, ale aj kresťanské kríže. Európsky súd pre ľudské práva po prvý raz pojednával vo veci zákazu krížov v talianskych školách, proti ktorému sa Taliansko odvolalo. Pozorovatelia varujú, že rozsudok bude mať celoeurópsky dosah. Či kresťanské kríže neporušujú ľudské práva totiž rieši okrem Talianska i Grécko.

Európsky súd pre ľudské práva minulý rok v novembri rozhodol v prospech sťažnosti talianskej matky, ktorá odmietala, aby jej dieťa chodilo do školy, kde na stenách visia kresťanské kríže. Súd v Taliansku krucifixy zakázal. Vláda i Vatikán rozsudok odmietli a Rím sa odvolal. Ak však Štrasburg v novom procese rozhodne, že kríže v školách skutočne porušujú ľudské práva, Taliansko sa ich bude musieť definitívne zbaviť.

Rovnaká diskusia sa odohráva napríklad i v Grécku, kde deti začínajú školský deň modlitbou. Tamojší aktivisti za ľudské práva chcú, aby zákaz krucifixov platil v celej Európe. Pre televíziu BBC hovorí aktivista Panayote Dimitras: "Dieťa by malo navštevovať školu v takom prostredí, kde nebude pod tlakom dať prednosť jednému náboženstvu pred druhým."

Prejavy viery, konkrétne moslimské šatky zakázali vo verejných školách napríklad vo Francúzsku. V Belgicku moslimky nemôžu nosiť odevy zahaľujúce celú tvár na žiadnych verejných priestranstvách. O zákaze kresťanských symbolov v Európe sa však diskutuje po prvý raz.
http://www.oldweb.rozhlas.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=0&page=showNews&id=87739

bermudský trojuholník, kolobeh vody a iné :)

Bermudský trojuholník

Nenájdete ho na žiadnej oficiálnej mape, ani nebudete vedieť, kedy ste prešli cez "čiaru". Podľa mnohých ľudí je to však reálne miesto, kde na zmiznutie lodí, lietadiel, ľudí neexistuje žiadne vysvetlenie. Odkedy "Bermudský trojuholník" dostal toto pomenovanie (1964), neustále priťahuje pozornosť. Je známy aj ako Diablova alebo imaginárna oblasť - Diablova preto, lebo jeho vrchol je na ostrove Bermudy. Tie boli kedysi známe ako ostrov Diablov.

Záhadné únosy mimozemšťanmi? Časové anomálie? Obrie chobotnice? Nie! Z morského dna podľa najnovších zistení totiž uniká veľké množstvo plynu, ktorý ohrozuje túto oblasť. 

Práve zemný plyn, podobný tomu, ktorým vykurujú pece a tvoria horúcu vodu - metán, stojí za všetkými záhadnými zmiznutiami. Dôkazy o tom priniesla výskumná správa uverejnená v časopise American Journal of Physics. Profesor Joseph Monaghan so svojim študentom Davidom Mayom skúmali a vypracovali túto štúdiu na univerzite v Austrálii. 

Metán je pod veľkým tlakom zmrazený pod zemou. Ak je vytlačený von, transformuje sa do plynovej bubliny, rozširuje sa a exploduje smerom nahor. Keď tieto bubliny dosiahnu povrch vody, ešte viac sa rozširujú a stúpajú do vzduchu. Keď sa takáto bublina stretne s loďou, okamžite stratí vztlak a klesá na dno oceánu. Dostatočne veľké bubliny, ktoré majú vysokú hustotu, môžu zasiahnuť aj lietadlo. Ľudia, ktorí prežili takéto strety potvrdili, že motory stroja zrazu prestali fungovať, lietadlá rýchlo strácali výšku a spadli do oceánu.

http://www.aktuality.sk/clanok/170094/bermudsky-trojuholnik-zahada-vyriesena/

Prečo je more slané a ryba sa neutopí?

Karol Hensel, prednáša na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK | 19. augusta 2005

 

Vedecké teórie o pôvode morskej soli sa datujú odvtedy, čo anglický astronóm, geofyzik, matematik, meteorológ a fyzik Edmund Halley vystúpil v roku 1715 s myšlienkou, že soli vylúhovali odtekajúce dažďové vody a rieky ich dopravili do mora, kde sa nazhromaždili a udržali, pretože sa voda neustále vyparuje.

Aj jazerá, ktoré neodtekajú do mora, mávajú väčšinou vysoký obsah solí. Vznik oceánu súvisí s dlhotrvajúcim unikaním vodných pár a iných plynov z roztavených hornín do mrakov obklopujúcich chladnúcu Zem. Keď neskôr zemský povrch vychladol na teplotu pod bodom varu vody, vodné pary sa začali zrážať na vodu (voda zmenila skupenstvo z plynného na kvapalné). Začalo pršať. Voda stekala do veľkých preliačin zemskej kôry a tak vznikol prvotný oceán. Domnievame sa, že voda prvotného oceánu obsahovala kyselinu chlorovodíkovú (soľnú) a tiež oxid (kysličník) uhličitý a postupne začala rozpúšťať horniny novovytvorenej zemskej kôry. Tak sa obohatila najmä o vápnik a horčík. Po vzniku živých organizmov na Zemi začal v morskej vode narastať podiel kyslíka a klesať podiel oxidu uhličitého, no zároveň sa znásoboval podiel sodíka, draslíka a chlóru. Predpokladá sa, že chemické zloženie vody v oceáne sa priblížilo dnešnému zhruba pred miliardou rokov.

Čítajte viac: http://mozgovna.pravda.sk/preco-je-more-slane-a-ryba-sa-neutopi-d7o-/sk-mzar.asp?c=A090811_213045_sk-mzar_p34#ixzz1e3NuKxxz

Bez vody nie je život

Prvé ľudské civilizácie sa usadili tam, kde bola voda. Napríklad pri rieke Níl v Egypte, od ktorej sú všetci ľudia závislí. Egypťania každý rok čakali na povodeň, ktorá bola pre nich požehnaním. Už v starom Egypte vedeli veľmi dobre merať hladinu Nílu a zhodnotiť stav povodne. Faraónovi úradníci pozorne sledovali, pokiaľ voda dosiahla a akú úrodu môžu očakávať. Podľa výšky povodne sa stanovovali v Egypte dane.
Prvú vodnú bilanciu vytvoril Pier Perrault ešte v roku 1650. Zrážky a vodné stavy riek sa začali presne merať až začiatkom devätnásteho storočia. Súčasní hydrológovia vypracovali štúdiu na rok 2020, ktorej výsledky sú alarmujúce. Podľa nej denne zomrie 40-tisíc ľudí na nekvalitnú vodu alebo jej nedostatok. V roku 2020 sa očakáva, že až 40 percent obyvateľov Zeme bude žiť v oblastiach, kde budú zásoby vody katastrofálne nízke.

Doba strieda dobu

Život na Zemi sa vytvoril preto, lebo len na tejto planéte slnečnej sústavy sa nachádza voda v tekutom stave, keďže Zem je v takej vzdialenosti od Slnka, ktorá to umožňuje. Na Zemi sa voda okrem kvapalného skupenstva nachádza aj v tuhom a plynnom skupenstve. Čím ďalej je planéta od Slnka, tým je jej teplota nižšia. Množstvo vody na Zemi je konštantné, čiže sa nemení. Neuteká nám napríklad do vesmíru. Mení sa len miesto, kde sa nachádza, a jej skupenstvo. Skupenstvo a výskyt vody sa menia v dennom, ročnom, ale aj vo viacročných cykloch.

Keďže zemská os je naklonená, pri jej rotácii okolo Slnka dochádza k ročnému cyklu. Najvyššie zrážky na severnej pologuli sú v máji, júni, júli a auguste, na južnej je to naopak. Prietoky v riekach sa menia tiež počas roka. Napríklad u nás v Tatrách najviac vody riekami odteká v máji - keď sa topí sneh - a najmenej koncom leta a v zime. Potrebovali by sme, aby bol odtok riek počas celého roka konštantný, aby nebol nedostatok vody, ale ani prebytok. To však nejde. Teplotu medzi studenými pólmi a teplými rovníkovými oblasťami na Zemi vyrovnáva termohalinná (tepelno-soľná) cirkulácia. Je to obrovský oceánsky prúd vody, ktorého obeh trvá tak 20 až 30rokov. Rýchlosť oceánskych prúdov pozoruje Curtis Ebbesmeyer.

V roku 1992 loď z Hongkongu do Severnej Ameriky prevážala hračky. Jeden kontajner s vyše 28-tisíc detskými hračkami - kačičkami, rybičkami a žabkami sa vysypal do Tichého oceánu. Kačičky sa podľa prúdov krútili a plávali smerom, ktorým ich ťahalo. Curtis vypísal odmenu za každú hračku, ktorú mu pošlú ľudia späť. Napríklad jednej kačičke trvalo až pätnásť rokov, kým preplávala z Tichého oceánu na pobrežie Škótska. Geológovia našli v hlbších vrstvách zeme zvyšky morských živočíchov tam, kde dnes už nežijú. Napríklad na Sahare sa nachádzajú kosti krokodílov, slonov a nosorožcov. Z toho vyplýva, že na Sahare boli kedysi rieky. Takto vieme, že aj na Slovensku bolo kedysi more. Na Zemi sa ľadové doby striedajú s medziľadovými dobami. Pred 13-tisíc rokmi sa skončila posledná ľadová doba. Vedci nevedia presne, prečo sa tieto obdobia striedajú. Už v roku 1941 srbský matematik Milankovič vyslovil predpoklad, že všetko závisí od zmien dráhy Zeme pri jej pohybe okolo Slnka a od mien naklonenia zemskej osi. Dnes sa táto jeho hypotéza už všeobecne uznáva.

Kolobeh vody
Vo svetovom oceáne máme až 97 percent vody, ktorá je slaná, zvyšok tvorí sladká voda. Voda z oceána sa vyparuje pôsobením Slnka. Tvoria sa oblaky, ktoré vietor presúva nad pevninu, a tie prinesú vlahu vo forme dažďa alebo snehu. Približne tretina vody odtečie do mora, tretina sa vyparí a tretina vsiakne do zeme. Tomuto hovoríme veľký hydrologický cyklus. Až 92 percent zrážok príde na Slovensko od morí (z Atlantického oceánu, zo Severného mora a Stredozemného mora).

V dlhodobom priemere dopadne ročne na Slovensku 750 milimetrov vody na štvorcový meter, na horách však aj viac ako dva metre. Rozloženie zrážok na Slovensku je rôzne. Na Slovensku je dnes v prevádzke 680 zrážkomerných staníc Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), kde pozorovatelia každý deň o siedmej ráno merajú zrážky. Dnes sú už v prevádzke aj automatické zrážkomery. Ročné zrážkové úhrny sa menia a vzniká tak striedanie vlhkých a suchých období. V rokoch 1983 až 1995 bolo na Slovensku mimoriadne suché obdobie. Od roku 1996 sa vyskytuje v strednej Európe obdobie mokrejšie, poznačené častým výskytom povodní. Na Slovensku je 413 vodomerných staníc SHMÚ. V týchto kedysi každý deň pozorovateľ meral hladinu vody na vodomernej late, dnes už sú v staniciach namontované automatické merače. K výške hladiny vody treba vedieť prietok - množstvo vody, ktoré v stanici preteká za jednu sekundu. Ten sa meria vrtuľkou, takzvaným hydrometrickým krídlom. Hydrometrovanie sa musí robiť pravidelne pri rôznych vodných stavoch.

Množstvo vody v slovenských tokoch koncom minulého storočia pomaly kleslo. Na juhu krajiny výrazne, v strede mierne a na severe Slovenska k poklesu nedochádza. Pokles vody v riekach bol zaznamenaný aj v celej juhovýchodnej Európe. Kde sa však táto voda nachádza, keď množstvo vody na Zemi je konštantné? Jednoducho, keď sú prietoky na Dunaji nízke, a u nás prevláda viacročné suché obdobie, tak sú vysoké prietoky napríklad na rieke Neva v Rusku a naopak. Dochádza k viacročným cyklickým zmenám.

Čítajte viac: http://mozgovna.pravda.sk/preco-je-sucho-a-preco-su-povodne-dow-/sk-mfach.asp?c=A090804_235037_sk-mfach_p34#ixzz1e3OyiSD9

Benelux (Filip Korec, 4B)

Benelux je zoskupenie, dnes hospodárska únia, štátov Belgicko, Holandsko a Luxembursko.

Založené bolo v roku 1947, kedy vstúpila do platnosti Beneluxská colná únia. Táto únia bola v

roku1960 nahradená hospodárskou úniou .

Beneluxský parlament vznikol v roku 1955 (po 21 poslancov z parlamentu Holandska a Belgicka, 7

poslancov z parlamentu Luxemburska).

Belgicko

Rozloha: 30 528 km2

Počet obyvateľov:10.47 mil (2011)

Hlavné mesto: Brusel (1,892 mil)

Forma vlády: parlamentná monarchia, kráľ Albert II.

Mena:euro

Susedné štáty: Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Luxemburgsko

Najvyšší bod: Botrange 694 m n.m.

Najnižší bod: Severné  more 0 m n m

Časti: : flámsky hovoriace Flámsko na severe, frankofónne Valónsko na juhu a Brusel –dvojjazyčné

hlavné mesto, kde je úradným jazykom francúzština aj flámčina. Vo východnej časti krajiny žije

malá komunita asi 70 000 ľudí, ktorí hovoria po nemecky.

HDP:37 800 USD na ob. (2010)

FG charakteristika

Má tri hlavné zemepisné regióny: pobrežné planiny na severozápade, centrálnu plošinu v strede

krajiny a Ardenskú vysočinu na juhovýchode. Pobrežné planiny sú tvorené najmä piesočnými

dunami a poldrami. Poldre sú časti krajiny, ktoré ležia pod hladinou mora a sú od neho chránené

hrádzami, alebo ďalej vo vnútrozemí poľami, ktoré sú odvodnené kanálmi. Centrálna plošina leží

ďalej vo vnútrozemí. Je to rovná, pomaly sa dvíhajúca oblasť s mnohými úrodnými údoliami,

zavlažovaná mnohými kanálmi. Tretí región Arden, je hornatejší ako predchádzajúce. Je to husto

zalesnená kamenistá plošina, ktorá sa ťahá do severného Francúzska. Práve v tomto regióne

môžeme nájsť väčšinu voľne žijúcich živočíchov.

Obyvateľstvo

Natalita 10,06 na 1000 ob.

mortalita 10.57 na 1000 ob.

Predproduktívna 15,9%

produktívna 66,1%

poproduktívna 18 %(2011)

Vierovyznanie (2001)

Rímskokatolíci 75%

iní vrátane protestantov: 25 %

Národnosť

Flámi 58 %, Valóni 31%, iné 11%

Urbanizácia 97%

Brusel, Antverpy

Hospodárstvo

Husto zaľudnené Belgicko sa nachádza v srdci jedného z najpriemyselnejších regiónov sveta.

Belgicko bolo prvou krajinou kontinentálnej Európy, v ktorej sa odohrala priemyselná

revolúcia začiatkom 19. storočia.

Po 2. svetovej vojne sa začal rýchlo rozvíjať chemický a petrochemický priemysel. V 80. a 90.

rokoch sa ekonomické centrum krajiny posunulo na sever do Flámska a v súčasnosti sa tam

koncentruje priemysel Belgicko má otvorenú ekonomiku. Má postavenú kvalitnú infraštruktúru

prístavov, vodných ciest, železníc a diaľnic, ktorá ju spája s ekonomikami svojich susedov.

Antverpy sú druhým najväčším európskym prístavom. Ako jedna zo zakladajúcich krajín Európskej

únie podporuje rozširovanie právomocí európskych inštitúcií pre lepšie prepojenie členských

ekonomík. Belgická ekonomika je silno orientovaná na zahraničný obchod, pričom časť s neho

tvoria tovary z vysokou pridanou hodnotou K najvýznamnejším exportným artiklom patria

automobily, potraviny, brúsené diamanty, železo, oceľ, textil, plasty a ropné výrobky.výroba

čokolády a piva.Antverpy- brúsenie diamantov

Významné osobnosti

van Eyck, Hieronymus Bosch, Pieter Paul Rubens

Holandsko

Rozloha: 41 543 km2

Počet obyvateľov:16 847 007 mil (2011)

Hlavné mesto: Amsterdam  (1,044 mil)

Forma vlády: parlamentná monarchia, kráľovná Beatrix

Mena:euro

Susedné štáty: Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Luxemburgsko

Najvyšší bod: Mount Scenery 862 m n.m.v Karibiku- Holandské Antily, priamo v Holandsku Vaalserberg 322 m n.m.

Najnižší bod: Zuidplaspolder -7 m

Časti: 12 provincií

HDP: 40,300 USD na ob. (2010)

FG charakteristika

Holandsko je nížinnou krajinou, pričom väčšina krajiny tvorí rovina. Hornatá krajina sa nachádza

iba v strede krajiny a na juhovýchodnom výbežku krajiny, kde vrásnením vznikli menšie hornaté

vyvýšeniny. Najvyššie položeným bodom Holandska je vrch Vaalserberg, ktorý sa nachádza v

nadmorskej výške iba 322,7 m.Vyše tretina územia Holandska leží nižšie ako je hladina mora. Bez

dún (ich maximálna výška nepresahuje 57m) a pobrežných hrádzí by časť Holandska zaliali vody

Severného mora, Rýna, Másy a Šeldy. Medzi najväčšie holandské rieky patrí Rýn, ktorý tečie z

Nemecka a jeho ďalšie prítoky, vrátane riek Waal a Lek; Rieky sú prepojené početnými kanálmi,

ktoré zabezpečujú lodnú dopravu.V západnej a severnej časti Holandska sa nachádza niekoľko

menších jazier. Väčšina veľkých prírodných jazier bola vysušená v snahe získať ďalšiu pôdu. V

rámci obnovy riečnej delty a vysušením Zuiderského mora vznikli početné nové sladkovodné

jazerá, pričom najväčšie z nich je Ijselské jazero.

V Holandsku prevláda oceánske podnebie, ktoré je príznačné pre krajiny západnej a severnej

Európy.

Vo vnútrozemí sa často objavujú hmly a vanie silný vietor. Na pobreží sa často vyskytujú búrky, ktoré môžu spôsobiť záplavy. Iba šesť dní v roku je v Holandsku bezvetrie. Vďaka absencii prírodných bariér akými sú napr. pohoria sa klíma v jednotlivých častiach Holandska líši iba nepatrne.

Obyvateľstvo

Natalita 10,06 na 1000 ob.

mortalita 10.57 na 1000 ob.

Predproduktívna 17%%

produktívna  67.4%

poproduktívna 15.6 %(2011)

Vierovyznanie (2006)

Rímskokatolíci 30%

protestanti 20%

moslimovia 5.8%

Národnosť

Holanďania 80.7%, EU 5%, Indonézania2.4%, Turci 2.2%, Surinamci 2%, Maročania 2%

Urbanizácia 83%

Amsterdam, Rotterdam, Haag

Hospodárstvo

Holandsko je otvorená ekonomika s obmedzenými štátnymi zásahmi od 80. rokov. Je 16. najväčšou

ekonomikou na svete podľa HDP na obyvateľa. Základom holandského hospodárstva je priemysel,

obchod a doprava, určitú rolu hrá aj poľnohospodárstvo. Z priemyselnej produkcie je dominantným

spracovateľský priemysel, chemický priemysel, spracovanie ropy a ťažba zemného plynu (Shell) a

elektrotechnický priemysel (Philips). Finančným a obchodným centrom Holandska je Amsterdam,

Amsterdamská burza (AEX, dnes súčasťou Euronextu) je jedna z najstarších búrz na svete. V

Holandsku platí mena euro, ktorá nahradila gulden 1. januára 2002. Vďaka svojej geografickej

polohe sa Holandsku darí v obchode a v doprave, v Rotterdame sa nachádza druhý najväčší prístav

na svete- Europort.

Významným exportným artiklom Holandska sú kvety. Amsterdam je centrom obchodovania s

diamantami.

Významné osobnosti- kultúra

Holandsko je známe tradíciou maliarskeho umenia. Flámski a holandskí maliari 15. až 17. storočia

Napríklad Peter Paul Rubens, Rembrandt Van Rijn sú sucastou kultúrno-historického pokladu

Holandska.

V neskoršej dobe našlo Holandsko maliarského génia v osobe Vincenta Van Gogha. Harry Mulisch

bol holandský spisovateľ a esejista.Holandskú kultúru dneška poznačuje silná tradícia kultúrnej

tolerancie a liberalizmu. Holandsko patrí v rámci svetovej úrovne k strediskám elektronickej

hudobnej scény. Holandskí dídžeji patria k najpopulárnejším dídžejom v žánroch elektronickej

hudby ako techno, trance, house a v ďalších kategóriach elektronickej tanečnej hudby. Medzi

najznámejších predstaviteľov patria okrem iného Armin van Buuren, Tiesto a Angerfist.

Luxembursko

Rozloha: 2,586 km2

Počet obyvateľov: 503 302 (2011)

Hlavné mesto: Luxemburg (90 tisl)

Forma vlády: parlamentná monarchia

Mena:euro

Susedné štáty: Francúzsko, Nemecko, Belgicko

Najvyšší bod:Buurgplaatz 559 m

Najnižší bod: rieka Mosel 133 m

Časti: 3 dištrikty (okresy)

HDP: 82,600USD na ob. (2010)

FG charakteristika

Tretina severnej časti znama ako "Oesling", a je súčasťou oblasti Arden. Je pokryta kopcami a

nízkymi pohoriami. Táto oblasť je riedko osídlená, s jediným mestom (Wiltz) s populáciou viac ako

štyri tisíckyľudí. Južné dve tretiny krajiny, sa nazývaju "Gutland", a sú viac osídlene ako Oesling.

Gutland je členitý a môže byť rozdelený do 5 geografických subregiónov. Údolie Mosely je

najnižšie položené miesto oblasti.”Red land” na juhu a juhozápade krajiny tvoria priemyselné

centrum a nachádzajú sa tu najväčšie mestá v Luxembursku.Hranice medzi Luxemburskom a

Nemeckom tvoria tri rieky: Moselle, Sauer. Luxembursko má oceánske podnebie, s vysokými

zrážkami, najmä v lete.

Obyvateľstvo

Natalita 11.69 na 1000 ob.

mortalita 8.48 na 1000 ob.

Predproduktívna 18.2%

produktívna 66.9 %

poproduktívna 14.9 %(2011)

Vierovyznanie (2000)

Rímskokatolíci 87%

iné (vrátane židov, moslimov) 13

Národnosť

Luxemburčania  63.1% ,Portugalci 13.3%, Francúzi 4.5%, Taliani 4.3%, Nemci 2.3%,

Urbanizácia 85%

Luxemburg

Hospodárstvo

Luxembursko je stabilný stat, s vysokými príjmami, s miernym rastom ekonomiky, nízkou infláciu

a nízkou nezamestnanosťou. Priemyselný sektor, ktorý bol ovládaný až 1960 zeleziarstvom, sa

rozšíril o chemický, gumársky priemysel. Služby a najmä banky a ďalšie finančné exporty, tvoria

väčšinu ekonomického výkonu. Luxembursko je po USA druhým najväčším investicnym centrom z

ktorých najvýznamnejšie je privátne bankové centrum.

Poľnohospodárstvo je založene na malych rodinných farmách. Vznikli tu aj viaceré vinohradnícke

oblasti. Luxembursko má obzvlášť blízke obchodné a finančné vzťahy s Belgickom a Holandskom,

a ako člen Európskej únie sa teší výhodam otvoreného európskeho trhu. Luxembursko má najvyššiu

HDP na obyvateľa na svete, najvyšší index ľudského rozvoja, a 4. najvyššie ocenenie v index

kvality života.

Významné osobnosti- kultúra

Luxemburg bol zatienený kultúrou svojich susedov, ale nakoľko bolo hlboko poľnohospodárskou

krajinou, udržalo sa tu niekoľko ľudových tradícií. Je tu niekoľko pozoruhodných múzeí, väčšinou

sa nachádzaju v hlavnom meste. Medzi ne patrí: Národné múzeum histórie a umenia (MNHA).

Národné múzeum vojenskej histórie (MNHM) v Diekirch je obzvlášť známe pre svoje znázornenie

bitky v Ardenách. Mesto Luxemburg samo je na zozname svetového dedičstva UNESCO, na

základe historického významu jeho opevnenia. Krajina ma niekoľko medzinárodne uznavanych

umelcov, vrátane maliara Théo Kerga, Josepha Kuttera a Michela Majerusa, rovnako ako fotografa

Edwarda Steichena. Luxembursko bolo prvé mesto menovane Európskym hlavným mestom kultúry

dvakrát. Prvýkrát v roku 1995.