Žilinský kraj

11 okresov: Žilina, Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín
tradičné delenie na oblasti: Turiec, Liptov, Orava, Kysuce, časť Považia
reliéf: veľmi členitý, striedanie kotlín a pohorí, najnižší bod 298 m n.m, najvyšší Bystrá (2248 m n.m.)
jadrové pohoria: Malá Fatra, Žiar, Strážovské vrchy, Veľká Fatra,  Chočské vrchy, Tatry, Nízke Tatry
flyšové pohoria: Javorníky, Turzovská vrchovina, Kysucká vrchovina, Kysucké Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Skorušinské vrchy
kotliny: Žilinská, Oravská, Podtatranská, Turčianska, Považské podolie
úzke bradlové pásmo: oblasť Súľovských vrchov, Oravské hradné bralo
podnebie: patrí k najchladnejším a najvlhkejším na SVK- chladná klimatická oblasť
dná kotlín a nižšie časti pohorí- mierne teplá oblasť
teplotné inverzie
vodstvo: sútok Bieleho a Čierneho Váhu pri obci Kráľova Lehota, Orava, Turiec, Kysuca, Turiec, Rajčianka, Vážska kaskáda (Liptovská priehrada, Krpeľany, Hričov, Žilina)
pôdy: kambizeme, rendziny, fluvizeme, luvizeme, pseudogleje
rastlinstvo: smrekové lesy, prevládajú ale bukové, výskyt mokradí a rašelinísk
chránené oblasti: NP Malá Fatra, NP Veľká Fatra, NP Nízke Tatry, Tatranský národný park, CHKO Strážovské vrchy, Kysuce, Orava
obyvateľstvo a sídla
697 000 ob. (2009)
hustota: 102,8 o./km2, nerovnomerné rozmiestnenie
kladný PP 1,56 promile (2009), celkový prírastok 1,66 promile
homogénna národnostná štruktúra: 97,5 % Slováci, 0,9% 4esi
75,5 % rímskokatolíci, tradične evanjelické oblasti(10,4%): Turiec, Horný Liptov, Dolná Orava
315 obcí, Žilina (85 tis.ob), Martin, Liptovský Mikuláš,  Ružomberok,Čadca,  Rajecké Teplice, Krásno and kysucou (najmladšie mesto)
typické kopaničiarske osídlenie- Kysuce a Javorníky
hospodárstvo
poľnohospodárstvo: živočíšna výroba, zemiaky, technické plodiny
priemysel: tradičná strojárska výroba, automobilový(Teplička nad Váhom), strojárstvo (Bytča, Vrútky), elektrotechnický (Trstená, Liptovský Hrádok), hutníctvo (Istebné), celolúzo-papierenský (Ružomberok, Žilina), drevospracujúci (Liptovský Hrádok), polygrafický (Martin)
školstvo:
Žilina: Žilinská univerzita
Ružomberok: Katolícka univerzita
Liptovský Mikuláš: Akadémia ozbrojených síl gen. M.R Štefánika
Martin: Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine
doprava:
reliéf- prekážka rozvoja
najdôležitejší dopravný koridor
cestovný ruch
zimný cestovný ruch: strediská Veľká Rača, Martinské hole, Vaľča, Vrátna, Malinno Brdo, Kubínska hoľa,  Zuberec, Jasná
aquaparky: Bešeňová, Liptovský Mikuláš, Oravice
pamiatky UNESCO: Vlkolínec, drevené kostolíky na Orave
skanzeny: Martin, Vychylovka, Zuberec, Pribylina
pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry: Podbiel, Čičmany
hrady a zámky: Oravský, Budatín, Bytča, Diviaky, Liptovský Hrádok
zrúcaniny: Strečno, Starhrad, Súľov, Hričov, Lietava, Sklabiňa, Blatnica, Likava
jaskyne: Demänovská
kúpele: Rajecké Teplice, Lúčky, Turčianske Teplice

Nitriansky kraj

7 okresov- Topoľčany, Zlaté Moravce, Nitra, Levice, Šaľa, Nové Zámky, Komárno
reliéf: Podunajská nížina (Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina)- štrky, štrkopiesky, pahorkatiny-spraše
Považský Inovec(893 m n.m.), Tríbeč- jadrové
Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Krupinská planina, Burda- sopečné
klimatická oblasť: teplá, pri Štúrove- najteplejšia oblasť SVK
vodstvo: Váh, Nitra, Žitava, Hron, Sikenica, Ipeľ, Štiavnica, Krupinica
vodná nádrž Duchonka
termálne vody: Komárno, Podhájska, Diakovce, Patince, Štúrovo, Margita-Ilona- kúpaliská, stolové vody Santovka a Slatina
pôdy: fluvizeme, čiernice, černozeme, hnedozeme, luvizeme, pseudogleje, kambizeme
rastlinstvo: dubové lesy, bukové lesy
CHKO: Ponitrie, Dunajské Luhy, Štiavnické vrchy
14 NPR, 34PR, 18 prírodných pamiatok, 53 historických parkov, Arborétum Mlyňany 2300 druhov cudzokrajných rastlín
obyvateľstvo a sídla:
počet ob.: 705 661 (2009)
hustota: 111 ob/km2
klesá počet obyvateľov: PP -1,85 promile, migračný prírastok 0,56 promile
národnosti: slovenská 70,1 %, maďarská 27,6%, rómska 0,7 %
87 % veriacich, 77,2 % rímskokatolícka, reformovaná 4,9 %- hlavne v oblastiach s maďarským obyvateľstvom
354 obcí- najviac v okr. LV (89), najmenej v okr. SA (13)
Nitra (83 tis.ob), Nové Zámky (40 tis), Komárno, Levice, Topoľčany, Šaľa, Zlaté Moravce

Hospodárstvo
poľnohospodárstvo: pšenica, jačmeň, kukurica, slnečnica, repka olejná, krmoviny, zelenina, vinohradníctvo
priemysel: jadrová elektráreň Mochovce, tehelňa Zlaté Moravce, pivo Hurbanovo, chemický- výroba hnojív Šaľa, elektrotechnický Nitra, energetické strojárstvo Tlmače, papierensko-celulózový Štúrovo, svietidlá Nové Zámky, obuvnícky Komárno, priemyselné parky Nitra-sever, Vráble, Levice-Géňa
školstvo
Nitra. univerzita Konštantína Filozofa, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Archeologický ústav SAV, Ústav krajinnej ekológie SAV
Komárno: Univerzita Jánosa Selyeho
doprava: Dunaj, železnica, R1
cestovný ruch
kúpaliská (viď vyššie)
kultúrne pamiatky: Nitra: centrum, hrad, kalvária, Agrokomplex- výstavisko
Brhlovce: skalné obydlia
Komárno: hviezdicová pevnosť, námestie Európy
most Márie Valárie medzi Štúrovom  Ostrihomom

Trenčiansky kraj

9 okresov- Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Prievidza, Považská Bystrica, Púchov

reliéf: severné výbežky Podunajskej pahorkatiny, Považské podolie, Hornonitrianska kotlina, Javorníky, Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina- flyšové pohoria

malé Karpaty, Strážovské vrchy, považský Inovec, Tríbeč, Žiar- jadrové

Vtáčnik- sopečné

bradlové pásmo- výrazné v Súľovských vrchoch (Veľký a Malý Manín), Biele Karpaty (Vršatecké bradlá)

podnebie: teplá, mierne teplá a chladná klimatická oblasť

vodstvo: Váh, Nitra, Myjava, Vážska kaskáda( Nosice), štrkoviská, Zelená voda

pôdy: hnedozeme a luvizeme, fluvizeme a čiernice, kambizeme, rendziny

rastliny: listnaté bukové a dubové lesy

CHKO: Biele Karpaty, Kysuce, Malé Karpaty, Strážovská vrchy, Ponitrie

obyvateľstvo a sídla:

cca 599 tis.obyv, hustota 133,1 ob/km2- nerovnomerne rozmiestnené

počet obyvateľov stagnuje, až mierne klesá, prirodzený prírastok - 0,36 promile (2009), celkový - 1,08promile (2009)

národnosti: 97,3 % slovenská, česká 1%

náboženská štr.: 71,9 % rímskokatolícka cirkev, evanjelické augsburského vyznania na Myjave, bez vyznania 14,4% (2001)

276 obcí, 18 miest- najväčšie: Trenčín, Prievidza, Považská Bystrica, Dubnica nad Váhom, Partizánske, Bánovce nad Bebravou, Nové Mesto nad Váhom

kopaničiarske osídlenie v oblasti Myjavskej pahorkatiny, Bielych Karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov

Hospodárstvo:

poľnohospodárstvo: technické plodiny a olejniny

ťažba nerastných surovín: hnedé uhlie: Nováky, Handlová

stavebné suroviny: Ladce, Čachtice

strojárstvo: Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Myjava, Stará Turá

chemický a gumárenský priemysle: Nováky, Púchov

zredukovanie odevnej (Púchov) a obuvníckej výroby (Partizánske)

energetika: Zemianske Kostoľany, vodné elektrárne na Váhu

priemysel stavebných hmôt: Ladce, Nemšová

doprava: hlavný ťah cez Považie. D1, modernizácia železnice, podrozvinuté prepojenie mimo hlavného ťahu

Trenčín: najmenšie krajské mesto (56 tis. ob), sústreďujú sa služby, Univerzita Alexandra Dubčeka

Cestovný ruch

obmedzený zimný CR, rekreačné strediská pri vodných plochách (Zelená Voda, Nitrianske Rudno)

kultúrne pamiatky: hrady (Trenčín), zámky: Bojnice, zrúcaniny: Beckov, Čachtice, Topoľčiansky hrad, Uhrovec, kaštieľ a park v Brodzanoch

rodný dom L. Štúra a A. Dubčeka v Uhrovci

festivaly: Pohoda Trenčín, Zelená Voda

kúpele: Trenčianske Teplice, Bojnice, Nimnica

ZOO Bojnice

chalupárstvo

Trnavský kraj

7 okresov- Trnava, Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica
reliéf(a nerastné suroviny): Podunajská nížina (riečne štrky, tehliarske suroviny)- Podunajská rovina a Podunajská pahorkatina- Trnavská pahorkatina
Záhorská nížina(ropa, zemný plyn, lignit)- Borská nížina, Chvojnická pahorkatina
Dolnomoravský úval a Biele Karpaty (flyšové)
Mmalé Karpaty- jadrové, ťažba vápenca a dolomitu
Považský Inovec- jadrové
klimatická oblasť: teplá, priemerná ročná 10 C, zrážky 500-600mm, medzi Trnavou a Sládkovičovom najsuchšie miesto na SVK 500mm/ročne
nižšie pohoria: mierne teplá, 6-7C, 700-800mm
rieky: Dunaj a Malý Dunaj, Váh, Morava
vodné nádrže: Gabčíkovo, Sĺňava, Kráľová
pôdy: černozeme, hnedozeme, luvizeme, v pohoriach kambizeme a rendziny
CHKO: Malé Karpaty, Biele Karpaty, Záhorie, Dunajské luhy

Obyvateľstvo a sídla
počet ob: 561 525- najmenší
134 ob/km2, najhustejšie na Podunajskej nížine
prirodzený prírastok 0,07 promile (2009)
migračný 2,77 promile
národnosť: slovenská 73,9%, maďarská 23,7% (DS, GA), česká 0,9% (Skalica), rómska 0,6%
náboženská štruktúra: 86% veriacich (2001), rímskokatolíci 78,2 %, evanjelici augsburského vyznania 4,4 %, reformovaná cirkev 2,2%
251 obcí z toho 16 miest (Trnava, Piešťany, Hlohovec, Dunajská Streda, Senica, Sereď, Galanta, Skalica, Šamorín, Holíč)

Hospodárstvo
hospodársky rozvinutý, dobre rozvinutá infraštruktúra
poľnohospodárstvo: chov hydiny, ošípaných, chov hov. dobytka
obilniny: pšenica, jačmeň, kukurica, cukrová repa, slnečnica, repka, zelenina
vínna réva, ovocie
priemysel: jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice a  hydroelektráreň Gabčíkovo
PSA Citroen Peugeot
ložiská Skalica, oprava vozňov v Trnave
elektrotechnika: Samsung Galanta
potravinársky: Figaro (Trnava), slad (Trnava), škrob (Boleráz), trvanlivé pečivo a šumivé víno (Sereď)
chemický: Chemolak Smolenice, umelé vlákna(Senica), lieky (Hlohovec)
drôtovňa hlohovec, nábytok (Trnava), Grafobal (Skalica)
3 univerzity ( Trnavská U., U. Cyrila a Metoda, Technická U), Stredoeurópska vysoká škola (Skalica)
železnica, 2 diaľnice, letisko

Cestovný ruch
kúpeľníctvo: Piešťany, Smrdáky
termálne kúpaliská Veľký Meder, Dunajská Streda, Vincov les, Gabčíkovo
Malé Karpaty- jaskyňa Driny, rekreačné strediská Javorník, Buková, Dobrá Voda
Šaštín- pútnické miesto
pamiatková rezervácia Trnava
Smolenický zámok, kaštiele v Dolnej Krupej, Moravanoch a Hlohovci
Malokarpatská vínna cesta

Bratislavský kraj

najmenší na Slovensku- 8 okresov- BA I-V, Malacky, Pezinok, Senec
regióny: Záhorie, Bratislava a okolie, Malokarpatský región

reliéf:Malé Karpaty: jadrové pohorie- žuly, kryštalické bridlice, vápence a dolomity, Devínska brána
Podunajská nížina: treťohorné sedimenty a spraše
náplavový kužeľ Žitný ostrov
Záhorská nížina: viate piesky a duny
najnižší bod: výtok Dunaja z územia kraja (130 m)
najvyšší bod: veľký Javorník (594 m)
klíma: teplá klimatická oblasť, Malé Karpaty: mierne teplá klimatická oblasť
vodstvo: povodia riek Morava, Dunaj, Váh, Malý Dunaj
Žitný ostrov, vodné dielo Gabčíkovo, štrkoviská
pôdy: hnedozeme a černozeme, luvizeme, kambizeme, rendziny, fluvizeme, čiernice
zvyšky dubových lesov, lužné lesy, borovicové lesy, bučiny
CHKO Dunajské luhy, CHKO Záhorie, CHKO Malé Karpaty

obyvateľstvo a sídla
622 706 (31.12.2009)
kladný prirodzený aj mechanický prírastok
veľké rozdiely v rámci kraja (BA I úbytok, okolité obce prírastok- suburbanizácia)
pestrá národnostná štruktúra- slovenská, maďarská, česká
náboženstvo: bez vyznania 24,9 %, rímskokatolícke, evanjelické....
7 miest: BA (431 tis), Pezinok (22tis), Malacky (18 tis), Senec (16 tis), Stupava, Modra, Sv. Jur

hospodárstvo
poľnohospodárstvo: obilniny, repka olejná, hydina, ošípané, pestovanie zeleniny, Malokarpatská vinárska oblasť
priemysel:  chemický: Slovnaft, automobilový: VW, potravinársky: Kraft Foods Slovakia, Rajo, Palma-Tumys, polygrafický

školstvo: UK, EU, STU, VŠ ekonómie a manažmentu, BISLA, SZU, VŠ zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety, VŠMU, VŠVU, Akadémia policajného zboru

doprava: uzol, D1, D2, D4, letisko, nákladný a osobný prístav

 

cestovný ruch

kultúrno-historické pamiatky- Bratislavský hrad, Devín, historické centrum mesta
Zoo, botanická záhrada
Pezinok, Modra
športové podujatia- Čunovo
letná turistika a športy

Kanada

Rozloha: 9 984 670 km2

Počet obyv.: 34 300 083 (2012)

Zriadenie: parlamentná monarchia (Veľká Británia)

Hlavné mesto: Otawa  (1,17 million (2009)

Susediace krajiny: USA

Najvyšší bod:  Mount Logan 5959m

Najnižší bod: Atlantický oceán 0 m
Časti: 10 provincií a 3 teritóriá* : Alberta, Britská Kolumbia, Manitoba, New Brunswick, Newfoundland, Severozápadné teritóriá*, Nové Škótsko, Nunavut*, Ontario, Ostrov Princa Eduarda, Quebec, Saskatchewan, Yukon*

Úradný jazyk: angličtina, francúzština

HDP: 40 300USD/ob.(2011)

FG charakteristika

Povrch
Kordillery- Skalisté vrchy, Pobrežné vrchy
Arktická nížina
zásoby nerastných surovín- ropa, zemný plyn, zinok, síra, mangán, chróm, nikel, urán, niektoré sa ešte neťažia: bauxit, zlato, diamanty, uhlie
drevárska veľmocVodstvo
rieka Sv. Vavrinca, Yukon, Mackenzie - hydroelektrárne
jazerá: Horné, Michiganské, Hurónske, Erijské, Ontárijské, Veľké jazero otrokov, Veľké medvedie jazero
Národné parky
Jasper, Banf, Glacier


HG charakteristika

Natalita 10,28 na 1000 ob.
mortalita 8,09 na 1000 ob.
mestá: Toronto (5,377 mil), Montreal, Vancouver, Calgary
nízka hustota obyvateľov- 3 ob/km2
kolonizovali Briti a Francúzi- Quebec- frankofónny, quebecký separatizmus

poľnohospodárstvo: v oblasti Veľkých prérií pšenica a raž
na južnej hranici ovocie, zelenina
chov hovädzieho dobztka, rybolov
priemysel: výroba automobilov, spracovanie ropy (aj dováža- Venezuela)

Administratívne členenie SR

vývoj:
od 10. stor. súčasť Uhorska ako Nitrainske údelné vojvodstvo
neskôr župy- tzv.komitáty
od 13. stor. samosprávne šľachtické stolice
v 14. stor. sa vývoj stolíc ukončil- 21 stolíc, pričom 11 presahovalo hranice dnešného štátu
18.-19. sotr stolice za zmenili opäť na župy (http://www.regiony.eu/)
po 1918
župné zriadenie zrušené, chvíľu fungovalo počas 1. slovenského štátu
po 2. sv. vojne 6 krajov a 96 okresov
neskôr 3 kraje: Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský a 33 (neskôr 37) okresov, BA bola samostatný celok
1996- 8 krajov a 79 okresov
2001 zmena spôsobu fungovania štátnej správy
2004 zrušenie okresov- ostali len ako štatistické územné jednotky

štát sa delí na menšie jednotky kvôli vyššej efektivite riadenia
štátna správa: úradníkov vymenováva vyššia inštancia (ministerstvo), abo sa tam zamestnajú
samospráva: volia občania: obce: starosta (primáto v meste) a poslanci
2891 obcí, 138 miest, BA a KE sú delené na mestské časti čiže je dokopy 2928 obcí a mestských častí
samosprávny kraj: predseda samosprávneho kraja (župan) a poslanci: volení
8 samosprávnych krajov

po zrušení okresov vznikli obvody štátnej správy (50)

nomenklatúra územných štatistických jednotiek pre potreby EÚ

NUTS I- SR
NUTS II- Bratislavský kraj, Západné Slovensko (TT, TR, NT kraj), Stredné SVK (ZA, BB), Východné SVK (PO, KE)
NUTS III- 8 samosprávnych krajov
NUTS IV- 79 okresov zoznam tu
NUTS V- 2928 obcí

http://sk.wikipedia.org/wiki/Súbor:Okresy97_Slovakia.svg


Bratislavské okresy:
BAI- Staré mesto
BAII- Ružinov, Podunajské Biskupice, Vrakuňa
BA III-Nové Mesto, Rača, Vajnory
BAIV- Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlova Ves, Lamač, Záhorská Bystrica
BAV- Jarovce, Rusovce, Čuňovo, Petržalka