Benelux (Filip Korec, 4B)

Benelux je zoskupenie, dnes hospodárska únia, štátov Belgicko, Holandsko a Luxembursko.

Založené bolo v roku 1947, kedy vstúpila do platnosti Beneluxská colná únia. Táto únia bola v

roku1960 nahradená hospodárskou úniou .

Beneluxský parlament vznikol v roku 1955 (po 21 poslancov z parlamentu Holandska a Belgicka, 7

poslancov z parlamentu Luxemburska).

Belgicko

Rozloha: 30 528 km2

Počet obyvateľov:10.47 mil (2011)

Hlavné mesto: Brusel (1,892 mil)

Forma vlády: parlamentná monarchia, kráľ Albert II.

Mena:euro

Susedné štáty: Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Luxemburgsko

Najvyšší bod: Botrange 694 m n.m.

Najnižší bod: Severné  more 0 m n m

Časti: : flámsky hovoriace Flámsko na severe, frankofónne Valónsko na juhu a Brusel –dvojjazyčné

hlavné mesto, kde je úradným jazykom francúzština aj flámčina. Vo východnej časti krajiny žije

malá komunita asi 70 000 ľudí, ktorí hovoria po nemecky.

HDP:37 800 USD na ob. (2010)

FG charakteristika

Má tri hlavné zemepisné regióny: pobrežné planiny na severozápade, centrálnu plošinu v strede

krajiny a Ardenskú vysočinu na juhovýchode. Pobrežné planiny sú tvorené najmä piesočnými

dunami a poldrami. Poldre sú časti krajiny, ktoré ležia pod hladinou mora a sú od neho chránené

hrádzami, alebo ďalej vo vnútrozemí poľami, ktoré sú odvodnené kanálmi. Centrálna plošina leží

ďalej vo vnútrozemí. Je to rovná, pomaly sa dvíhajúca oblasť s mnohými úrodnými údoliami,

zavlažovaná mnohými kanálmi. Tretí región Arden, je hornatejší ako predchádzajúce. Je to husto

zalesnená kamenistá plošina, ktorá sa ťahá do severného Francúzska. Práve v tomto regióne

môžeme nájsť väčšinu voľne žijúcich živočíchov.

Obyvateľstvo

Natalita 10,06 na 1000 ob.

mortalita 10.57 na 1000 ob.

Predproduktívna 15,9%

produktívna 66,1%

poproduktívna 18 %(2011)

Vierovyznanie (2001)

Rímskokatolíci 75%

iní vrátane protestantov: 25 %

Národnosť

Flámi 58 %, Valóni 31%, iné 11%

Urbanizácia 97%

Brusel, Antverpy

Hospodárstvo

Husto zaľudnené Belgicko sa nachádza v srdci jedného z najpriemyselnejších regiónov sveta.

Belgicko bolo prvou krajinou kontinentálnej Európy, v ktorej sa odohrala priemyselná

revolúcia začiatkom 19. storočia.

Po 2. svetovej vojne sa začal rýchlo rozvíjať chemický a petrochemický priemysel. V 80. a 90.

rokoch sa ekonomické centrum krajiny posunulo na sever do Flámska a v súčasnosti sa tam

koncentruje priemysel Belgicko má otvorenú ekonomiku. Má postavenú kvalitnú infraštruktúru

prístavov, vodných ciest, železníc a diaľnic, ktorá ju spája s ekonomikami svojich susedov.

Antverpy sú druhým najväčším európskym prístavom. Ako jedna zo zakladajúcich krajín Európskej

únie podporuje rozširovanie právomocí európskych inštitúcií pre lepšie prepojenie členských

ekonomík. Belgická ekonomika je silno orientovaná na zahraničný obchod, pričom časť s neho

tvoria tovary z vysokou pridanou hodnotou K najvýznamnejším exportným artiklom patria

automobily, potraviny, brúsené diamanty, železo, oceľ, textil, plasty a ropné výrobky.výroba

čokolády a piva.Antverpy- brúsenie diamantov

Významné osobnosti

van Eyck, Hieronymus Bosch, Pieter Paul Rubens

Holandsko

Rozloha: 41 543 km2

Počet obyvateľov:16 847 007 mil (2011)

Hlavné mesto: Amsterdam  (1,044 mil)

Forma vlády: parlamentná monarchia, kráľovná Beatrix

Mena:euro

Susedné štáty: Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Luxemburgsko

Najvyšší bod: Mount Scenery 862 m n.m.v Karibiku- Holandské Antily, priamo v Holandsku Vaalserberg 322 m n.m.

Najnižší bod: Zuidplaspolder -7 m

Časti: 12 provincií

HDP: 40,300 USD na ob. (2010)

FG charakteristika

Holandsko je nížinnou krajinou, pričom väčšina krajiny tvorí rovina. Hornatá krajina sa nachádza

iba v strede krajiny a na juhovýchodnom výbežku krajiny, kde vrásnením vznikli menšie hornaté

vyvýšeniny. Najvyššie položeným bodom Holandska je vrch Vaalserberg, ktorý sa nachádza v

nadmorskej výške iba 322,7 m.Vyše tretina územia Holandska leží nižšie ako je hladina mora. Bez

dún (ich maximálna výška nepresahuje 57m) a pobrežných hrádzí by časť Holandska zaliali vody

Severného mora, Rýna, Másy a Šeldy. Medzi najväčšie holandské rieky patrí Rýn, ktorý tečie z

Nemecka a jeho ďalšie prítoky, vrátane riek Waal a Lek; Rieky sú prepojené početnými kanálmi,

ktoré zabezpečujú lodnú dopravu.V západnej a severnej časti Holandska sa nachádza niekoľko

menších jazier. Väčšina veľkých prírodných jazier bola vysušená v snahe získať ďalšiu pôdu. V

rámci obnovy riečnej delty a vysušením Zuiderského mora vznikli početné nové sladkovodné

jazerá, pričom najväčšie z nich je Ijselské jazero.

V Holandsku prevláda oceánske podnebie, ktoré je príznačné pre krajiny západnej a severnej

Európy.

Vo vnútrozemí sa často objavujú hmly a vanie silný vietor. Na pobreží sa často vyskytujú búrky, ktoré môžu spôsobiť záplavy. Iba šesť dní v roku je v Holandsku bezvetrie. Vďaka absencii prírodných bariér akými sú napr. pohoria sa klíma v jednotlivých častiach Holandska líši iba nepatrne.

Obyvateľstvo

Natalita 10,06 na 1000 ob.

mortalita 10.57 na 1000 ob.

Predproduktívna 17%%

produktívna  67.4%

poproduktívna 15.6 %(2011)

Vierovyznanie (2006)

Rímskokatolíci 30%

protestanti 20%

moslimovia 5.8%

Národnosť

Holanďania 80.7%, EU 5%, Indonézania2.4%, Turci 2.2%, Surinamci 2%, Maročania 2%

Urbanizácia 83%

Amsterdam, Rotterdam, Haag

Hospodárstvo

Holandsko je otvorená ekonomika s obmedzenými štátnymi zásahmi od 80. rokov. Je 16. najväčšou

ekonomikou na svete podľa HDP na obyvateľa. Základom holandského hospodárstva je priemysel,

obchod a doprava, určitú rolu hrá aj poľnohospodárstvo. Z priemyselnej produkcie je dominantným

spracovateľský priemysel, chemický priemysel, spracovanie ropy a ťažba zemného plynu (Shell) a

elektrotechnický priemysel (Philips). Finančným a obchodným centrom Holandska je Amsterdam,

Amsterdamská burza (AEX, dnes súčasťou Euronextu) je jedna z najstarších búrz na svete. V

Holandsku platí mena euro, ktorá nahradila gulden 1. januára 2002. Vďaka svojej geografickej

polohe sa Holandsku darí v obchode a v doprave, v Rotterdame sa nachádza druhý najväčší prístav

na svete- Europort.

Významným exportným artiklom Holandska sú kvety. Amsterdam je centrom obchodovania s

diamantami.

Významné osobnosti- kultúra

Holandsko je známe tradíciou maliarskeho umenia. Flámski a holandskí maliari 15. až 17. storočia

Napríklad Peter Paul Rubens, Rembrandt Van Rijn sú sucastou kultúrno-historického pokladu

Holandska.

V neskoršej dobe našlo Holandsko maliarského génia v osobe Vincenta Van Gogha. Harry Mulisch

bol holandský spisovateľ a esejista.Holandskú kultúru dneška poznačuje silná tradícia kultúrnej

tolerancie a liberalizmu. Holandsko patrí v rámci svetovej úrovne k strediskám elektronickej

hudobnej scény. Holandskí dídžeji patria k najpopulárnejším dídžejom v žánroch elektronickej

hudby ako techno, trance, house a v ďalších kategóriach elektronickej tanečnej hudby. Medzi

najznámejších predstaviteľov patria okrem iného Armin van Buuren, Tiesto a Angerfist.

Luxembursko

Rozloha: 2,586 km2

Počet obyvateľov: 503 302 (2011)

Hlavné mesto: Luxemburg (90 tisl)

Forma vlády: parlamentná monarchia

Mena:euro

Susedné štáty: Francúzsko, Nemecko, Belgicko

Najvyšší bod:Buurgplaatz 559 m

Najnižší bod: rieka Mosel 133 m

Časti: 3 dištrikty (okresy)

HDP: 82,600USD na ob. (2010)

FG charakteristika

Tretina severnej časti znama ako "Oesling", a je súčasťou oblasti Arden. Je pokryta kopcami a

nízkymi pohoriami. Táto oblasť je riedko osídlená, s jediným mestom (Wiltz) s populáciou viac ako

štyri tisíckyľudí. Južné dve tretiny krajiny, sa nazývaju "Gutland", a sú viac osídlene ako Oesling.

Gutland je členitý a môže byť rozdelený do 5 geografických subregiónov. Údolie Mosely je

najnižšie položené miesto oblasti.”Red land” na juhu a juhozápade krajiny tvoria priemyselné

centrum a nachádzajú sa tu najväčšie mestá v Luxembursku.Hranice medzi Luxemburskom a

Nemeckom tvoria tri rieky: Moselle, Sauer. Luxembursko má oceánske podnebie, s vysokými

zrážkami, najmä v lete.

Obyvateľstvo

Natalita 11.69 na 1000 ob.

mortalita 8.48 na 1000 ob.

Predproduktívna 18.2%

produktívna 66.9 %

poproduktívna 14.9 %(2011)

Vierovyznanie (2000)

Rímskokatolíci 87%

iné (vrátane židov, moslimov) 13

Národnosť

Luxemburčania  63.1% ,Portugalci 13.3%, Francúzi 4.5%, Taliani 4.3%, Nemci 2.3%,

Urbanizácia 85%

Luxemburg

Hospodárstvo

Luxembursko je stabilný stat, s vysokými príjmami, s miernym rastom ekonomiky, nízkou infláciu

a nízkou nezamestnanosťou. Priemyselný sektor, ktorý bol ovládaný až 1960 zeleziarstvom, sa

rozšíril o chemický, gumársky priemysel. Služby a najmä banky a ďalšie finančné exporty, tvoria

väčšinu ekonomického výkonu. Luxembursko je po USA druhým najväčším investicnym centrom z

ktorých najvýznamnejšie je privátne bankové centrum.

Poľnohospodárstvo je založene na malych rodinných farmách. Vznikli tu aj viaceré vinohradnícke

oblasti. Luxembursko má obzvlášť blízke obchodné a finančné vzťahy s Belgickom a Holandskom,

a ako člen Európskej únie sa teší výhodam otvoreného európskeho trhu. Luxembursko má najvyššiu

HDP na obyvateľa na svete, najvyšší index ľudského rozvoja, a 4. najvyššie ocenenie v index

kvality života.

Významné osobnosti- kultúra

Luxemburg bol zatienený kultúrou svojich susedov, ale nakoľko bolo hlboko poľnohospodárskou

krajinou, udržalo sa tu niekoľko ľudových tradícií. Je tu niekoľko pozoruhodných múzeí, väčšinou

sa nachádzaju v hlavnom meste. Medzi ne patrí: Národné múzeum histórie a umenia (MNHA).

Národné múzeum vojenskej histórie (MNHM) v Diekirch je obzvlášť známe pre svoje znázornenie

bitky v Ardenách. Mesto Luxemburg samo je na zozname svetového dedičstva UNESCO, na

základe historického významu jeho opevnenia. Krajina ma niekoľko medzinárodne uznavanych

umelcov, vrátane maliara Théo Kerga, Josepha Kuttera a Michela Majerusa, rovnako ako fotografa

Edwarda Steichena. Luxembursko bolo prvé mesto menovane Európskym hlavným mestom kultúry

dvakrát. Prvýkrát v roku 1995.