piatok 18. novembra 2011

bermudský trojuholník, kolobeh vody a iné :)

Bermudský trojuholník

Nenájdete ho na žiadnej oficiálnej mape, ani nebudete vedieť, kedy ste prešli cez "čiaru". Podľa mnohých ľudí je to však reálne miesto, kde na zmiznutie lodí, lietadiel, ľudí neexistuje žiadne vysvetlenie. Odkedy "Bermudský trojuholník" dostal toto pomenovanie (1964), neustále priťahuje pozornosť. Je známy aj ako Diablova alebo imaginárna oblasť - Diablova preto, lebo jeho vrchol je na ostrove Bermudy. Tie boli kedysi známe ako ostrov Diablov.
Záhadné únosy mimozemšťanmi? Časové anomálie? Obrie chobotnice? Nie! Z morského dna podľa najnovších zistení totiž uniká veľké množstvo plynu, ktorý ohrozuje túto oblasť. 
Práve zemný plyn, podobný tomu, ktorým vykurujú pece a tvoria horúcu vodu - metán, stojí za všetkými záhadnými zmiznutiami. Dôkazy o tom priniesla výskumná správa uverejnená v časopise American Journal of Physics. Profesor Joseph Monaghan so svojim študentom Davidom Mayom skúmali a vypracovali túto štúdiu na univerzite v Austrálii. 
Metán je pod veľkým tlakom zmrazený pod zemou. Ak je vytlačený von, transformuje sa do plynovej bubliny, rozširuje sa a exploduje smerom nahor. Keď tieto bubliny dosiahnu povrch vody, ešte viac sa rozširujú a stúpajú do vzduchu. Keď sa takáto bublina stretne s loďou, okamžite stratí vztlak a klesá na dno oceánu. Dostatočne veľké bubliny, ktoré majú vysokú hustotu, môžu zasiahnuť aj lietadlo. Ľudia, ktorí prežili takéto strety potvrdili, že motory stroja zrazu prestali fungovať, lietadlá rýchlo strácali výšku a spadli do oceánu.

http://www.aktuality.sk/clanok/170094/bermudsky-trojuholnik-zahada-vyriesena/

Prečo je more slané a ryba sa neutopí?

Karol Hensel, prednáša na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK | 19. augusta 2005
 
Vedecké teórie o pôvode morskej soli sa datujú odvtedy, čo anglický astronóm, geofyzik, matematik, meteorológ a fyzik Edmund Halley vystúpil v roku 1715 s myšlienkou, že soli vylúhovali odtekajúce dažďové vody a rieky ich dopravili do mora, kde sa nazhromaždili a udržali, pretože sa voda neustále vyparuje.
Aj jazerá, ktoré neodtekajú do mora, mávajú väčšinou vysoký obsah solí. Vznik oceánu súvisí s dlhotrvajúcim unikaním vodných pár a iných plynov z roztavených hornín do mrakov obklopujúcich chladnúcu Zem. Keď neskôr zemský povrch vychladol na teplotu pod bodom varu vody, vodné pary sa začali zrážať na vodu (voda zmenila skupenstvo z plynného na kvapalné). Začalo pršať. Voda stekala do veľkých preliačin zemskej kôry a tak vznikol prvotný oceán. Domnievame sa, že voda prvotného oceánu obsahovala kyselinu chlorovodíkovú (soľnú) a tiež oxid (kysličník) uhličitý a postupne začala rozpúšťať horniny novovytvorenej zemskej kôry. Tak sa obohatila najmä o vápnik a horčík. Po vzniku živých organizmov na Zemi začal v morskej vode narastať podiel kyslíka a klesať podiel oxidu uhličitého, no zároveň sa znásoboval podiel sodíka, draslíka a chlóru. Predpokladá sa, že chemické zloženie vody v oceáne sa priblížilo dnešnému zhruba pred miliardou rokov.

Bez vody nie je život

Prvé ľudské civilizácie sa usadili tam, kde bola voda. Napríklad pri rieke Níl v Egypte, od ktorej sú všetci ľudia závislí. Egypťania každý rok čakali na povodeň, ktorá bola pre nich požehnaním. Už v starom Egypte vedeli veľmi dobre merať hladinu Nílu a zhodnotiť stav povodne. Faraónovi úradníci pozorne sledovali, pokiaľ voda dosiahla a akú úrodu môžu očakávať. Podľa výšky povodne sa stanovovali v Egypte dane.
Prvú vodnú bilanciu vytvoril Pier Perrault ešte v roku 1650. Zrážky a vodné stavy riek sa začali presne merať až začiatkom devätnásteho storočia. Súčasní hydrológovia vypracovali štúdiu na rok 2020, ktorej výsledky sú alarmujúce. Podľa nej denne zomrie 40-tisíc ľudí na nekvalitnú vodu alebo jej nedostatok. V roku 2020 sa očakáva, že až 40 percent obyvateľov Zeme bude žiť v oblastiach, kde budú zásoby vody katastrofálne nízke.
Doba strieda dobu
Život na Zemi sa vytvoril preto, lebo len na tejto planéte slnečnej sústavy sa nachádza voda v tekutom stave, keďže Zem je v takej vzdialenosti od Slnka, ktorá to umožňuje. Na Zemi sa voda okrem kvapalného skupenstva nachádza aj v tuhom a plynnom skupenstve. Čím ďalej je planéta od Slnka, tým je jej teplota nižšia. Množstvo vody na Zemi je konštantné, čiže sa nemení. Neuteká nám napríklad do vesmíru. Mení sa len miesto, kde sa nachádza, a jej skupenstvo. Skupenstvo a výskyt vody sa menia v dennom, ročnom, ale aj vo viacročných cykloch.
Keďže zemská os je naklonená, pri jej rotácii okolo Slnka dochádza k ročnému cyklu. Najvyššie zrážky na severnej pologuli sú v máji, júni, júli a auguste, na južnej je to naopak. Prietoky v riekach sa menia tiež počas roka. Napríklad u nás v Tatrách najviac vody riekami odteká v máji - keď sa topí sneh - a najmenej koncom leta a v zime. Potrebovali by sme, aby bol odtok riek počas celého roka konštantný, aby nebol nedostatok vody, ale ani prebytok. To však nejde. Teplotu medzi studenými pólmi a teplými rovníkovými oblasťami na Zemi vyrovnáva termohalinná (tepelno-soľná) cirkulácia. Je to obrovský oceánsky prúd vody, ktorého obeh trvá tak 20 až 30rokov. Rýchlosť oceánskych prúdov pozoruje Curtis Ebbesmeyer.
V roku 1992 loď z Hongkongu do Severnej Ameriky prevážala hračky. Jeden kontajner s vyše 28-tisíc detskými hračkami - kačičkami, rybičkami a žabkami sa vysypal do Tichého oceánu. Kačičky sa podľa prúdov krútili a plávali smerom, ktorým ich ťahalo. Curtis vypísal odmenu za každú hračku, ktorú mu pošlú ľudia späť. Napríklad jednej kačičke trvalo až pätnásť rokov, kým preplávala z Tichého oceánu na pobrežie Škótska. Geológovia našli v hlbších vrstvách zeme zvyšky morských živočíchov tam, kde dnes už nežijú. Napríklad na Sahare sa nachádzajú kosti krokodílov, slonov a nosorožcov. Z toho vyplýva, že na Sahare boli kedysi rieky. Takto vieme, že aj na Slovensku bolo kedysi more. Na Zemi sa ľadové doby striedajú s medziľadovými dobami. Pred 13-tisíc rokmi sa skončila posledná ľadová doba. Vedci nevedia presne, prečo sa tieto obdobia striedajú. Už v roku 1941 srbský matematik Milankovič vyslovil predpoklad, že všetko závisí od zmien dráhy Zeme pri jej pohybe okolo Slnka a od mien naklonenia zemskej osi. Dnes sa táto jeho hypotéza už všeobecne uznáva.
Kolobeh vody
Vo svetovom oceáne máme až 97 percent vody, ktorá je slaná, zvyšok tvorí sladká voda. Voda z oceána sa vyparuje pôsobením Slnka. Tvoria sa oblaky, ktoré vietor presúva nad pevninu, a tie prinesú vlahu vo forme dažďa alebo snehu. Približne tretina vody odtečie do mora, tretina sa vyparí a tretina vsiakne do zeme. Tomuto hovoríme veľký hydrologický cyklus. Až 92 percent zrážok príde na Slovensko od morí (z Atlantického oceánu, zo Severného mora a Stredozemného mora).
V dlhodobom priemere dopadne ročne na Slovensku 750 milimetrov vody na štvorcový meter, na horách však aj viac ako dva metre. Rozloženie zrážok na Slovensku je rôzne. Na Slovensku je dnes v prevádzke 680 zrážkomerných staníc Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), kde pozorovatelia každý deň o siedmej ráno merajú zrážky. Dnes sú už v prevádzke aj automatické zrážkomery. Ročné zrážkové úhrny sa menia a vzniká tak striedanie vlhkých a suchých období. V rokoch 1983 až 1995 bolo na Slovensku mimoriadne suché obdobie. Od roku 1996 sa vyskytuje v strednej Európe obdobie mokrejšie, poznačené častým výskytom povodní. Na Slovensku je 413 vodomerných staníc SHMÚ. V týchto kedysi každý deň pozorovateľ meral hladinu vody na vodomernej late, dnes už sú v staniciach namontované automatické merače. K výške hladiny vody treba vedieť prietok - množstvo vody, ktoré v stanici preteká za jednu sekundu. Ten sa meria vrtuľkou, takzvaným hydrometrickým krídlom. Hydrometrovanie sa musí robiť pravidelne pri rôznych vodných stavoch.
Množstvo vody v slovenských tokoch koncom minulého storočia pomaly kleslo. Na juhu krajiny výrazne, v strede mierne a na severe Slovenska k poklesu nedochádza. Pokles vody v riekach bol zaznamenaný aj v celej juhovýchodnej Európe. Kde sa však táto voda nachádza, keď množstvo vody na Zemi je konštantné? Jednoducho, keď sú prietoky na Dunaji nízke, a u nás prevláda viacročné suché obdobie, tak sú vysoké prietoky napríklad na rieke Neva v Rusku a naopak. Dochádza k viacročným cyklickým zmenám.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára